FITNESS: Sú ľudia, ktorí budú šíriť špinu nech urobíš čokoľvek

Smery v tréningu i stravovaní sa rozchádzajú. Čomu veriť a čo hodiť za hlavu? Názor si urob sám.

Niekto nájde na takmer dokonalej veci jediné pochybenie a napíše o ňom bibliu len aby ťa zhodil. A ak nenájde žiadne pochybenie, napíše bibliu o tom, že je podozrivé, že to žiadne pochybenie nemá.

Niekto má tú špinu v krvi, niekto je tak strohý, že o tom, že šíri špinu ani nevie, a niekomu to proste v tej chvíli len vyhovuje.

Tréning a strava až neskôr, avšak je vhodné začať od základu.

Začalo to už naozaj dávno. Ešte na základnej škole som mal (akože) frajerku. Volala sa Saška.

So Saškou som si dal dokonca aj pusu na líce a na veľkú prestávku sme chodili spolu ruka v ruke. Bola to v škole moja prvá láska.

So Saškou sme sa stretávali aj mimo školy na ihrisku, medzi domami kam chodili všetky deti zo sídliska.

Krásne obdobie, detská láska. Stačil nám len pohľad na seba a obaja sme mali motýliky v bruchu.

Raz sme sa hrali slepú babu (myslím, že tak sa to volá) a Saška spadla na preliezkach. Bol som na inej preliezke, na druhej strane ihriska. Kým som sa stačil spamätať čo sa vlastne stalo Saška s plačom vchádzala do bytovky, kde bývala. Zabuchli sa bytovkové dvere, Saškin plač utíchol a ja som zostal nemý na preliezkach. Nevediac čo sa vlastne stalo.

Nedalo mi to tak som po niekoľkých minútach išiel zazvoniť na zvonček kde bývala (možno si to pamätáš aj keď teraz to už nefičí):

„Dobrý deň, Teta. Tu je Ľuboš, môže ísť Saška ešte von? Stalo sa Saške niečo?“. Saškina mama mi odpovedala „Ahoj Ľuboš, Saška už dnes von nepôjde, udrela sa ale je v poriadku. Uvidíte sa zajtra v škole.“

Tak som smutne pokrčil plecia vediac, že Sašku už dnes neuvidím.

Išiel som späť na ihrisko.

S kamarátom Martinom a ostatnými chlapcami som si kopal loptu netušiac čo sa stalo „mojej“ Saške.

Prišla za nami Magda, že aj ona si chce s nami kopať. Martin nemal Magdu rád a veľmi výrazne jej to dával pociťovať, vysmieval sa jej tak, že vždy s plačom odišla. Tento krát to nebola výnimka. Martina som upozorňoval (neviem ako inak to nazvať), aby sa Magde nevysmieval a nerobil jej zle, že si pekne kopeme loptu tak aký má problém. Zjavne jediný komu Magda vadila bol Martin a nakoľko som si ju ja ešte zastával hnevala ho ešte viac.

Za to jej kopol futbalovú loptu do tváre tak silno ako len vedel.

Následne pokrčil plecia a tváril sa, že nechcel. ALE CHCEL …!

Magda veľmi plakala a z nosa sa jej valila krv. S rozbehom som ju vzal za ruku a odprevadil domov, kde už „letela“ dolu schodmi jej mama, ktorá samozrejme vynadala mne „Čo si jej urobil?“

Ráno po ceste do školy som sa so Saškou nestretol. Zvyčajne sme chodili spolu s ostatnými do školy aj zo školy.

Ale v škole pred začatím vyučovania sme sa stretli. Pýtal som jej ako sa má a či sa jej niečo nestalo, že som sa o ňu bál. Odpovedala mi s úsmevom, že je všetko v poriadku.

Na veľkú prestávku som išiel za Saškou, že ideme spolu  ruka v ruke von.

Saška plakala v triede. Zľakol som sa čo sa stalo… Tak som to prišiel zistiť …  Saška mi s plačom odpovedala, že už ma neľúbi a už spolu nechodíme. Mám si ísť za Magdou …

Nechápal som ani najmenej čo sa stalo.

Chcel som ísť za Martinom, bol to môj kamarát, Saškin sused z vedľajšieho vchodu a jej spolužiak. Martina som ale v triede nenašiel.

Zronený som stretol Magdu. Tá mi po ceste na prestávku ďakovala, že som si ju včera zastal, a že som ju odprevadil domov keď plakala. Vraj všetko o Martinovi povedala doma rodičom. V tom ako sme sa rozprávali s Magdou nás stretla Saška s Martinom. Saška začala plakať ešte viac, vzala Martina za ruku a utekala preč.

Bezradný som nechápavo pozeral ako spolu odchádzajú nevediac, čo sa stalo. Niekoľko dní som na ihrisku nestretol ani Martina ani Sašku.

Stretol som ale Tomáša. A Tomáš mi povedal, že Saška už chodí s Martinom… a vraj ja si môžem „nechať“ Magdu. Absolútne som netušil čo sa deje, čo sa vlastne stalo, …plakal som…

Až po veľmi dlhom období (keď som už bol schopný sám ako tak uvažovať) som prišiel nato, že Martin (môj „super“ kamarát) rozpovedal príbeh Saške (mojej frajerke), že keď spadla na preliezkach nemal som záujem vedieť čo sa jej stalo, následne som sa išiel uistiť k nim domov, že už nepríde aby som sa mohol „hrať“ s Magdou, ktorú som si zastával keď jej Martin nadával, zhadzoval ju a kopol jej loptu do tváre. Potom keď sa jej valila krv z nosa ju ešte cez pol sídliska odprevadil domov.

Martin sa odprezentoval ako hotový poklad, ktorý by nikdy nič podobné (svinské) ako Ľuboš neurobil. A tak ako to vtedy chodilo opýtal sa Sašky „Chceš so mnou chodiť?“

Boli sme však deti. Množstvo vecí z tohto príbehu sme ani nevedeli identifikovať, nieto pomenovať…

Prečo tento detský príbeh? Pretože, má veľa spoločného aj s dospelými. A bohužiaľ aj v témach pre dospelých.

– Trénoval som staršieho muža a zverejnil jeho príbeh. Doslova dedka. Po niekoľkých mesiacoch tréningu tento dedko, ktorý začínal naozaj s veľmi nepriaznivým pohybovým zdravotným stavom cvičiť, vzorovo, v základných cvikoch zodvihol viac ako sám váži.

Behal, skákal, preskakoval, zhyboval, brušákoval. Celý príbeh o tréningu tohto muža nájdeš v článku Príbeh muža, ktorý začal cvičiť ako 61-ročný a dnes nemá ani „50“ rokov.

Príbeh dedka bol zverejnený na FB a zdieľalo ho niekoľko desiatok ďalších webov a ľudí. Našiel sa však aj človek, ktorý prezentoval: „Za takú dobu to mohlo byť aj lepšie, nie? Šak k***t starý nedokázal nič svetoborné.“ (komentár bol odstránený)

– Trénoval som muža, ktorému tréning úplne zmenil život. Zo strhaného a nervózneho muža je dnes vyžehlený a šťastný podnikateľ, ktorému práve tréning dodal odvahu po x-rokoch váhania začať podnikať a žiť tak ako sám chcel. Jeho príbeh nájdeš v článku Znamená začať cvičiť, zlepšiť svoj život?

Jeden z komentárov na FB znel: „To určite. Stačí mi cvičiť a všetky moje problémy sa vyriešia. Nepíšte k****iny.“ (komentár bol odstránený)

– Na školení trénerov som komunikoval s MUDR. Biňovským, MUDR. Žákom, PaedDr. Brimichom o potrebe vody pri tréningu a pri práci s vlastným telom. Konkrétne sme komunikovali ako veľmi je voda všeobecne i v športe opomínaná. Dr. Brimich nám odporúčal publikáciu Dr. Kleiner, ktorá o vode a potrebe vody v športe v spolupráci s inštitútom spracovala niekoľko hodnotných rešeršov. Najmä z práce Dr. Kleiner som publikoval sériu niekoľkých článkov o vode.

Na FB boli tieto články komentované:  „Určite sa mi z vody postavia svaly. Ne**bilizujte ľudí.“ (komentár bol odstránený)

„Tá voda je všemocná. Prestávam cvičiť a pijem len vodu, pretože tu nikde nie je napísané, že mám aj cvičiť. Budem hora svalov. Stačí len piť vodu.“

– Z veľkej časti sa inšpirujem témami článkov zo zahraničných webov. Zväčša prinášajú najobsažnejší obsah tí najviac populárny (zväčša ale nie vždy) ako napr. muscleandfitness.com, builtlean.com, menshealth.com, bodybuilding.com, mensfitness.com, … trénermi a osobnosťami fitness Jim Stoppani, Alan Aragon, John Romaniello, Charles Poliquin, Nancy Clark, …

Od človeka k človeku sa teórie tréningu, stravovania i návodu na život čiastočne (niekedy diametrálne) odlišujú aj u tých naj(doplň si akúkoľvek hodnotu) odborníkov.

Zhadzovať niekedy až celoživotné práce ľudí o uvedených témach je však veľmi plytké. Niekto si to ani neuvedomuje, len má potrebu vykrikovať z davu (je to presne ten, ktorého sa opýtaš zoči-voči a nemá s ničím najmenší problém) a niekto si proste myslí, že má patent na rozum a okrem jeho názoru nič iné neexistuje.

Pozri… Verejne priznávam, že POHYB ani moje „praktiky“ nie sú dokonalé. Avšak, sú použiteľné, fungujú a tvoria výsledky.

Ak máš niečo reálne lepšie budem rád, ak sa so mnou o to podelíš a s pokorou ti verejne poďakujem.

Pre teba a aj všetkých ľudí, ktorí sa chcú konštruktívne baviť o cvičení, strave a veciach s tým súvisiacich som vytvoril na FB uzavretú skupinuTím POHYB (týmto Ťa do nej pozývam). Bude do nej pridaný každý žiadateľ. A taktiež každý kto tam príde šíriť SRA*KY odtiaľ bude vyhodený.

Pointa článku.

Nech robíš čokoľvek a v akejkoľvek kvalite, sú ľudia, ktorí budú proste stále šíriť sra*ky. Ak niečomu veríš a vieš, že to je správne, nikomu tým neubližuješ, nikdy o sebe nepochybuj.

Hawk.

Foto: goodfon.su

Autor článku
Ľuboš Gsch
Ľuboš Gsch
Hlavný tréner
Začínal som cvičiť v roku 1999 ešte v pubertálnom veku. Bezhlavým posilňovaním som si privodil zranenia, pre ktoré som musel prestať. A keď som chcel začať, musel som vedieť ako. Od roku 2001 som začal študovať trénerské materiály, navštevovať kurzy a neskôr individuálne trénerstvo študovať. Pred rokom 2004 som sa začal aktívne venovať trénerskej činnosti ako profesionál.

Ak vás zaujíma môj príbeh navštívte sekciu Osobný tréner – O mne

Ak vás zaujímajú moje referencie navštívte sekciu Osobný tréner – Naše boje referencie

V prípade otázok ma neváhajte kontaktovať prostredníctvom formulára.

viac o autorovi

Odporúčané produkty z nášho e-shopu