O MNE

Moje začiatky…

Poďme pekne od začiatku… Písal sa rok približne 1999 a ja som ako 14-ročný chalan začal s cvičením. Kamaráti už dlhšie chodili a pridal som sa k nim. Zo začiatku nás chodilo asi 11, ale časom táto veľká skupina „redla“. Neskôr som už chodil len ja vždy s niekým z tejto partie. Považovali ma za „skalného“ a vždy sa ku mne niekto pridal, pretože vedeli, že ja pôjdem vždy. Po asi roku sa to zmenilo a zostal som už len ja sám. Popravde… myslím, že nikto z nich sa už do fitka neskôr nevrátil.

Aj keď, z pohľadu dneška je veľmi diskutabilné či som v tej dobe cvičil alebo len bezhlavo presúval železo (myslím, že to bol ten druhý prípad).

Celý priebeh by som zhrnul do 4 období: začiatky tréningu (neskôr) TRÉNING, ŽIVOT, JEDLO a LIFESTYLE

Začiatky TRÉNINGU

„Chcel som byť najväčší, najsilnejší…Nepodarilo sa…“

Bezhlavým cvičením som sa zranil. So zranením som sa pasoval a nahováral si, že to je súčasť toho procesu byť svalnatý a silný. Takže som sa pokúšal cvičiť aj v tomto stave. Ako je asi jasné – svoj stav som ešte zhoršil. Ramená, lakte a bedrové kĺby som mal nakoniec tak veľmi bolestivé, že som mi bolesti komplikovali aj bežné denné činnosti.

Po návšteve lekárov som dostal PRÍSNY ZÁKAZ CVIČIŤ. Pre mňa, „zanietenca“ činiek – hotový horor.

Ako to v tom veku býva, bol som nahnevaný na celý svet za svoj neúspech. Dnes viem, že to bolo to najlepšie čo sa mohlo stať.

Ak som chcel byť svalnatý, musel som začať inak. Vedel som, že ma nič nezastaví. Táto mladícka trúfalosť ma drží dodnes a myslím, že ma nikdy neprejde.

Bol čas niečo urobiť, pretože:

  • odkedy som začal cvičiť som nabral pár kilogramov svalov, ale rozhodne som nebol ani zďaleka tam, kde som chcel byť;
  • teraz ani cvičiť nemôžem, pretože ma bolí celý človek aj pri bežnom fungovaní;
  • mama je nahnevaná, že sa tešila mojej športovej záľube a ja som sa akurát doráňal. Takže mi nedá peniaze ani na permanentku ani na proteín…

Moju vyššie opísanú bezradnú situáciu som musel nejak vyriešiť. Ani spať mi to nedalo.

Aj keď som nemohol cvičiť chodil som do fitka pozrieť, posedieť si a potajomky trošku skúšať cvičiť. Práve v tomto období som zistil dve najdôležitejšie veci. Že:

  1. O cvičení existujú knihy, ktoré píšu naozaj svalnáči – teda aspoň na obálkach boli svalnáči.
  2. Tí svalovci, ktorí chodia do  „nášho“ fitka sú fajn chalani a keď sa ich pýtam čo mám robiť – príjemne a ochotne mi odpovedajú, aj keď v tej dobe mi to príliš zmysel nedávalo. Tešil som sa milým a zaujímavým odpovediam.

„Paťo“ bol z nášho fitka najsvalnatejší, bol super, bavil sa so mnou a dal si tú námahu vysvetliť mi čo to o cvičení.

„Skús vysvetliť cca 17-ročnému chalanovi, ktorý je presvedčený o svojej pravde, že pravdu nemá a veci fungujú úplne inak, ako si myslí?!

To je takmer nadľudská úloha.

Ale jemu sa to podarilo, resp. donútil ma tým premýšľať nad vecami tak, ako som ešte nikdy nepremýšľal. Od „Paťa“ som sa dozvedel nasledovné veci:

– nemá význam cvičiť každý deň, a už vôbec nie každý deň prsia a biceps;

– nefunguje úmera čím viac cvičíš tým viac ti rastú svaly;

– sústreď sa čo najviac na veľké svaly (chrbát a nohy) a malými len doplňuj cvičenie;

– papaj veľa mäska a veľa oddychuj.

Vyzbrojený radami od „Paťa“ a informáciou, že o cvičení existujú knihy som niekoľko týždňov tieto informácie spracovával. Na to tréningové obdobie to boli pre mňa naozaj prelomové informácie.

Z peňazí na desiatu a cestovné do školy som si odložil na knižku o cvičení a ďalší mesiac na permanentku do fitka.

Informácie, ktoré som sa dozvedel od „Paťa“ a z knižky som sa rozhodol do bodky plniť nakoľko som musel uznať, že to čo som skúšal cvičiť predtým bolo len čo som okukal (Metóda okukávania /Wysiati/ má mimochodom psychologický základ a používame ju denne).

Ďalej som si uvedomil, že všetci miestny borci čo cvičili týmto štýlom nemali výrazné svaly ani silu.

Takže som sa rozhodol skúšať naštudované a „Paťa“ som vyťažoval so všetkými možnými aj nemožnými otázkami pri každej príležitosti.

V knihe bola aj samostatná kapitola o regenerácií a rehabilitácií a keďže som chcel, čím skôr byť konečne svalnatý na túto kapitolu som dal veľký dôraz.

Všetko sa začalo meniť…

Konečne sa mi začalo dariť byť svalnatý, najmä však  zdravý – tá knižka ani „Paťo“ neklamali.

Myslím, že to bolo ešte pred mojou 18-tkou kedy som bol úplne fit. Kamaráti sa ma pýtali prečo tak divne /poctivo/ cvičím, prečo nechodím každý deň do fitka a aj napriek tomu celkom dobre vyzerám. Viackrát som sa stretol s otázkou „Ako to robíš?“.

Od tej doby som veľa, veľa čítal a študoval všetko okolo cvičenia, stravovania a psychológie športu. Psychológia cvičenia ma ešte viac upútala neskôr. Poctivo som študoval, skúšal, menil a vylepšoval všetko čo som sa dozvedel.

Čo ma najviac prekvapilo a nasmerovalo, ľudia sa postupne začínali pýtať aj mňa, tak ako ja kedysi „Paťa“.

TRÉNING a ŽIVOT

Ešte pred 20timi narodeninami som mal náročné obdobie s priateľkou. Náš rozchod mi veľmi komplikoval život. Cítil som sa naozaj zdrvený.

Jediné čo ma robilo šťastnejším bolo čítať o cvičení, ale najmä cvičiť.

Prišiel som na zaujímavú vec. Cítim sa naozaj mizerne, ale keď si idem v ten deň zacvičiť cítim sa oveľa lepšie, ako v dni keď necvičím.

Opäť som ešte viac začal študovať ako to spolu súvisí. V tejto dobe som začal aj usilovne študovať psychológiu a začal som veľmi preferovať tréning vo vysokej intenzite.

Čas a tréning ma zo smútku z rozchodu vyliečil. Ale chcel som viac!

TRÉNING, ŽIVOT a JEDLO

Veľmi kontrolovane a cielene som jedol aj cvičil. Jeden rok som mal svalnatých 119kg, presne o 12mesiacov neskôr som mal menej svalnatých 83kg. Zmena veľmi extrémna, ale mňa viac zaujímalo to, aké informácie z toho získam. A získal som.

Postupne som prichádzal na fakt, že viac kníh sa odlišuje v stále menej veciach a tak som bol nútený teórie a princípy trénovania i stravovania vymýšľať sám. Niekedy som tak vymýšľal, že som sa v nich stratil. Knihy ako médium vzdelávania som začal pociťovať ako nedostatočné.

Usporil som nejaké peniaze a rozhodol som sa ich investovať do kurzu trénera/výživového poradcu. To bol super nápad. Dozvedel som sa nové informácie, ale najmä som mohol konečne s niekým skonzultovať všetky moje vedomosti, pokusy, myšlienky, …proste všetko.

TRÉNING, ŽIVOT, JEDLO a LIFESTYLE

Učiť sa, učiť sa, učiť sa…

Kurzy tohto typu sa však konali veľmi zriedka, boli nákladné a ich repertoár je veľmi obmedzený. Navštívil som ich v období rokov 2001-2004 asi všetky, o ktorých som vedel (možno 50).

Mnoho informácií sa mi stalo okukaných a veľmi sa opakovali. Chcel som niečo nové. Opäť som sa v plnom prúde vrátil ku knihám. Svoju stagnáciu vo fitness vzdelávaní som preberal s majiteľom nášho fitka.

Opýtal sa ma „U Brimicha si už bol?“. Začudovane som pozeral, „kto je Brimich?“.

Som v tomto fachu už ostrieľaný (myslel som si), ale nikoho takého nepoznám, ani som o ňom nepočul. Určite mi nebude mať „čo odovzdať“.

Doslova „nenažranosť“ po tom dozvedieť sa niečo nové ma donútila zistiť kto je Brimich.

Na prekvapenie podľa informácií ku ktorým som sa dostal –  tento človek bol naozaj trieda vo fitness fachu. Rozhodol som sa navštíviť jeho najbližší kurz.

Bol som ohromený! Dr. Róbert Brimich sa stal mojou zlatou pokladnicou na vedomosti.

Tento človek vystupoval, hovoril aj myslel úplne inak, ako som sa doposiaľ stretol. Štandardné informácie z kurzu som už myslím veľmi slušne ovládal, ale na moje otázky som dostával odpovede kalibru, aký som ešte nevidel. Celá komunikácia bola extrémne JEDNODUCHÁ, ÚPRIMNÁ, ODBORNÁ a nadovšetko PROFESIONÁLNA.

Za celodenný kurz nikdy nevyslovil negatívnu myšlienku, nikoho nepoškodzoval a k žiadnej poznámke (od účastníkov ich bolo veľa) sa nestaval ako nepodstatnej. Dr. Brimich prízvukoval, že dôležité nie je tak celkom, čo je dobré a čo je zlé. Z tohto pohľadu je dôležitá otázka „čo je cieľom?“.

Tiež veľmi zdôrazňoval psychohygienu a psychologickú pohodu, ktorú cvičením dosiahnete. – v mojom aktuálnom preklade LIFESTYLE.

Od tejto doby (2004) som sa prikláňal vo veľmi mnohých prípadoch k názoru Dr. Brimicha. A do dnešnej doby aktívne spolupracujeme.

Životným cieľom sa mi stalo trénovanie a neustále zlepšovanie sa.

V roku 2008 som pritakal na ponuku prevádzkovať fitnescentrum.

V roku 2011 som pritakal na ďalšiu ponuku, ktorú som využil ako tréner v športovom rezorte.

V roku 2011 tiež vznikol známy projekt FITASLIM (niekedy existoval na doméne fitaslim.sk), kde som v spolupráci s kolegom poskytoval svoje služby online propagované najmä zmenami tiel ľudí, ktorí sa projektu zúčastnili. Projekt bola 3-mesačná zmena postavy s osobným trénerom zadokumentovaná fotografiou a meraním pred začatím a po ukončení tohto obdobia.

Projekt bol pomerne úspešný, avšak z časových a technických príčin  bol v roku 2015 tento projekt presmerovaný na www.pohyb.sk.

V roku 2013 som ukončil prevádzkovanie fitnescentra, v ktorom som pôsobil od svojho začiatku.

Pred koncom roka 2014 som podľa evidencií zo svojich diárov evidoval viac ako 10000 hodín osobných tréningov s viac ako 280 ľuďmi. Pričom „moji“ najväčší šampióni so mnou trávia  150-190 hodín ročne.

Od začiatku roku 2015 sa venujem výhradne trénovaniu a veciam s tým súvisiacimi. S Dr. Brimichom v súčasnosti vytvárame jedinú vzdelávaciu agentúru svojho druhu v oblasti fitness FITNESSACADEMY.

Od tohto obdobia „nájdenia sa“:

Najväčší zlom v mojej kariére kulturistu bol rok kedy som  sa pripravoval na súťaž v kulturistike (cca 2006). Ale nenašiel som sa v tom.

Možno aj vŕtaním sa v psychológií som dospel k názoru, že porovnávať sa s inými mi nič nedáva.

Nerobí to môj život lepším.

Najviac súperím sám so sebou. JA sám som si najväčším rivalom i priateľom.

Najväčšiu radosť mám z toho ak prekonám svoje hranice a možno ešte väčšiu ak ich prekoná niekto koho vediem.

V tomto duchu pokračujem dodnes – tréning, život, jedlo a lifestyle. Verím v jednoduchosť, praktickosť, upotrebiteľnosť a rovnako sa stotožňujem s otázkou Dr. Brimicha „čo je cieľom?“.