Prečo som osobný tréner a prečo som za to rád.

Som profesionálny osobný tréner. Prečo nerobím niečo iné? Prečo robím práve osobného trénera?

Jednoduchá odpoveď, na prečo, by mohla byť veľmi strohá ale nezachytila by čaro skutočného príbehu. Ide o kombináciu životných náhod, zábavy, viery, možností a „osudu“.

V útlej mladosti, na základnej a strednej škole, som mal dva „obrovské“ problémy, presnejšie, mindráky.  Následne vznikol tretí ako životná lekcia a zároveň príležitosť.

Prvým, bola moja schopnosť športovať a celkovo sa pohybovať.  Bol som viac menej pohybové drevo.

Druhým, že som bol veľmi tenký. Ešte po nástupe na strednú školu sa mi smiali, že som „reklama na hlad“. Ťažko som to niesol.

Náhoda ma spolu s partiou kamarátov dostala do fitka, ktoré bolo kúsok od nášho domu.

Čas plynul rýchlo a spolucvičenci v partií sa menili. Ja som sa stal v cvičení stálicou. Po období niekoľkých mesiacov som zostal z celej partie kamarátov cvičiť len ja sám.

Tréning. Veľa tréningu mi zatemnilo mozog.

Cvičenie ma veľmi bavilo. Až tak, že mi zatemnilo mozog. Chcel som byť najväčší a najsilnejší „búchač“ v okolí.

Profesionálny osobný tréner Ľuboš Gsch pohyb.sk

Ak k tomuto prístupu pripočítaš mladícku nerozvážnosť a „múdrosť“ pubertiaka… Asi sa nie je čo čudovať, že som sa vážne zranil. A, aby toho nebolo málo. V bolestiach, zákaze cvičiť od lekára aj rodičov som sa pokúšal cvičiť ďalej. Veď chcem byť „búchač“.

Veľmi veľa cvičenia „bez rozmyslu“ si vyžiadali svoju daň. Mal som obrovské kĺbové bolesti, zápaly a chronické stuhnutia. Najhoršia bola asi bolesť lakťov, bedrových kĺbov a ramien. S bolesťou nie veľmi zaostávali aj kolená, spodná časť chrbtu a problémy s dýchaním (hrudný kôš).

Môžeš si to predstaviť takto: Pri dvihnutí ruky od tela ti niekto zapichne priamo do ramenného kĺbu vidličku. A čím viac budeš rukou hýbať, tým hlbšie sa vidlička zarýva. Zapoj do tejto predstavy všetky spomínané kĺby a získaš predstavu o tom ako mi bolo.

Skončilo to až v takom stave, že som cvičiť nezvládal (bol som KO). A taktiež som nemohol (lekár aj rodičia zakázali). Bolo to veľmi ťažké, no z pohľadu dneška, produktívne obdobie.

Nič na svete som nechcel viac ako cvičiť s činkami. Prišiel som tak na jedinú možnosť ako veci zlepšiť. Štúdium tréningu a všetkých vecí, ktoré s ním súvisia. A tak som sa dal na dráhu štúdia tréningového procesu. Moje nasávanie problematiky tréningu začalo približne v roku 2000. Trvá dodnes. A viem, že bude trvalé.

V začiatkoch: Po dočítaní prvej knihy o trénerstve, ukončení prvého kurzu osobného trénera a seminára pre trénerov som bol plný informácií a s domnienkou, že nikto na svete nevie o cvičení a silovom tréningu viac ako ja, som začal opäť cvičiť.

Aj tento pohľad sa dodnes zmenil: Čím viac sa učím, tým viac si uvedomujem čo všetko ešte neviem. Niekedy ma to hnevalo. Dnes sa z toho veľmi teším. Pretože viem, že sa mám stále čo nové naučiť.

Po úvodnom stabilizovaní tréningového procesu a zotavení mojich zranení som mal vážne problémy s priateľkou. Bol som veľmi zamilovaný a tiež veľmi sklamaný. V tomto období som prišiel v tréningu na ďalšiu „mega“ vec.

Moje dni boli smutné a plačlivé. Ale dni kedy som bol cvičiť boli oveľa lepšie… toto poznanie ma doviedlo aj do zarytého štúdia psychológie (nielen v športe), psychohygieny a celkovo životného štýlu.

Osobný tréner ako náhoda – osud.

Po tomto období som dostal návrhom možnosť trénovať ako osobný tréner vo fitku, kde som predtým začal sám cvičiť. Ponuku som využil.

Prišli prvé úspechy ľudí, ktorých som trénoval. A ja som vtedy zistil čomu budem venovať zvyšok svojho života.

Dnes už ale necvičím pre svaly alebo iné obdobné ciele. Netrénujem pre peniaze ani materiálne uspokojenie.

Dnes už cvičím len pre neskutočnú radosť a poznanie. A trénujem pre to isté.

Silu, zdravie, kondíciu, svaly a to všetko iné vnímam len ako vedľajší produkt mojej radosti. V trénovaní je to rovnako len zo strany cvičiaceho.

Dosahovať výsledky. To mi prináša radosť. A moja radosť sa násobí ak majú z mojej praxe úspechy aj ostatní.

Preto som osobný tréner. A preto som zato veľmi rád.

Profesionálny osobný tréner Ľuboš Gsch pohyb.sk

Ak ťa môj príbeh zaujal a chceš poznať detaily klikni na tento link – Osobný tréner O mne

Foto: archív pohyb.sk

Autor článku
Ľuboš Gsch
Ľuboš Gsch
Hlavný tréner
Začínal som cvičiť v roku 1999 ešte v pubertálnom veku. Bezhlavým posilňovaním som si privodil zranenia, pre ktoré som musel prestať. Keď som chcel začať, musel som vedieť ako. Preto som od roku 2001 začal študovať trénerské materiály, navštevovať kurzy a neskôr individuálne trénerstvo študovať. Pred rokom 2004 som sa začal aktívne venovať trénerskej činnosti ako profesionál.

Ak ťa zaujíma môj príbeh navštív sekciu Osobný tréner – O mne

Ak ťa zaujímajú moje referencie navštív sekciu Osobný tréner – Naše boje referencie

V prípade otázok ma neváhajte kontaktovať prostredníctvom formulára.

viac o autorovi

Odporúčané produkty z nášho e-shopu